História obce Zábiedovo

Obec Zábiedovo vznikla v pustej oblasti a vo veľmi hustých lesoch na základe valaského práva. Názov obce vysvetľujú dve teórie:

Prvá ho považuje za skomoleninu pôvodného názvu potoka pretekajúceho obcou, keďže v r. 1371 sa pri popise hraníc novozaloženej Trstenej spomína, že hraničná čiara od Tvrdošína ide „a flumine Zawoda“, čiže od Zábidovského potoka. Druhá teória hovorí, že názov obce pochádza od valaského osobného mena Zavid (podobne ako Vasiľ – Vasiľovo).

Pravdepodobnejšou sa zdá byť druhá teória, čo dokazuje aj prvá písomná zmienka o obci, ktorá pochádza z daňového súpisu v roku 1567. V tomto súpise sa uvádza, že „obyvatelia obce vyznali pod prísahou, že až posiaľ svojmu zemepánovi neplatili nijaké dávky ani neposkytovali roboty, pretože ich sloboda, daná a povolená ich zemepánom nevypršala. Domy si začali stavať na pustých miestach a vo veľmi hustých lesoch. Miesto pluhu používajú motyky.“ Pritom je známe a preukázané, že práve valaskí osídlenci, mali takéto úľavy, lebo museli byť vždy pripravení so zbraňou chrániť územie svojho zemepána, teda severnú hranicu Oravského panstva, od nájazdov poľských družín,. Teóriu podporuje aj valaský pôvod názvov častí chotára – Črťaž, Nové diely, Grúnik, Suchý grúň, Príslop atď. Podľa zachovaných názvov ralí boli zrekonštruované rodinné mená prvých osadníkov – Paško, Štec, Lebeda, Bartoš, Petro, Škrba, Kapka.Súčasný názov obce prešiel dlhým vývojom. Z histórie našej obce sú známe názvy – Zawydowo, Zavidovo, Zavidov, Zabido, Zábidov, Zábidovo a od roku 1946 Zábiedovo. Od vzniku obce až do zavedenia tereziánskeho urbára v r.1767 spravovali dedinu dediční šoltýsi s menami – Zawydowský, Zavidovský, Zábidovský, Mikula, Balvan atď. Neskôr bolo riadenie obce zverené voleným richtárom. Obyvatelia obce boli až do vynesenia zákonného článku IX. z roku 1848 o zrušení poddanstva v poddanskom pomere voči oravskému hradnému panstvu.

Súčasťou obce je aj bývalá osada Hámričky, ktorá vznikla v r.1607. Založil ju na základe povolenia Juraja Thurzu na otvorenie železných hámrov Michal Hámerník, ktorý mal troch synov – Michala, Štefana a Gála.  V roku 1614 povolil Juraj Thurzo Michalovi a Gálovi "hámernikom závadovským" odsťahovať sa z Hámričie a založiť druhé hámre (Hámre pri Trstenej na Jelešni). V Hámričkách zostal ich stredný brat Štefan. Železnú rudu pre tunajšie hámre kopali vo vitanovskom katastri a v doline Bobrovca. Počas kuruckých bojov boli tunajšie hámry zničené. V roku 1686 sa píše:"Je tu dielňa na spracovanie železa, ľudovo hámer, ktorý je od čias litovského pustošenia opustený a budovy sú spálené." Hámorníctvu sa tu darilo len do polovice XVIII. storočia, potom sa osada premenila na obyčajnú roľnícku osadu. Názov Hámričky pochádza z roku 1870, predtým mala osada názvy "Hámry ad Zawidow", "Hamri ad Zabido", "Hámri", "Hámri ad Zábidov". V roku 1696 mali Hámričky osevnú plochu na 5 prešporských meríc zrna. V roku 1715 je tu obsadenej len 1/4 rale, osevnej plochy tu bolo na 42 korcov zrna, lúk na 3 vozy sena a žilo tu 7 rodín čiže približne 35 obyvateľov (v tom istom roku bolo v Zábiedove obsadených 6 ralí, osevnej plochy bolo na 481 korcov zrna, lúk na 28 vozov sena a 46 gazdov, teda cca. 230 obyvateľov). V r.1828 tu bolo 14 domov, v ktorých žilo 70 ľudí. V roku 1850 bola zameraním zistená výmera Hámričiek, ktorá činila 207 katastrálnych jutár a 201 štvorcových siah (t.j. približne 120 ha). V roku 1870 tu žilo 59 obyvateľov v 9 domoch. Osada Hámričky bola od svojho vzniku do roku 1696 počítaná k Zábiedovu, ale nepodliehala zábiedovským šoltýsom. Od r.1696 sa považuje za samostatnú osadu až do roku 1870, kedy bola opäť pripojená k obci Zábiedovo. Ako miestna časť obce Zábiedova potom existovali Hámričky až do začiatku 90-tych rokov XX. storočia, kedy boli administratívne pričlenené k obci Zábiedovo ako jej súčasť bez vlastného názvu. Záujem obavetľov o zachovanie historického názvu, ktoré sa premietli do snahy vedenia obce sa podarilo dotiahnuť do úspešného konca 1.1.2008, kedy bola opäť obnovená miestna časť obce Zábiedovo s názvom Hámričky. V roku 2014 tu žilo 45 obyvateľov v 14 domoch.